československý
vlčiak Čaďo s mojim starším bráškom.
Tento miláčik
maminy v jej detstve a dievoctve
československý
vlčiak
nás
geminy naučil chodiť.
Tak sa stal
mojim prvým psíkom života
a po ňom
nasledoval ranený psík z ulice - Bojar.
Vlčiak je inteligentné stvorenie, Čaďo okrem
hovorenia vedel všetko,
rozumel tomu čo mu človek hovoril,
bol členom rodiny jednoznačne.
najradšej posluhoval dedkovi v záhrade, kde mu
nosil všetko to o čo ho požiadal,
záhradné náčinie poznal všetko nepomýlil si
ani rýľ s rýčom,
čo sme si my s bráškom mýlili ako malé deti.
a miloval,keď si dedko požiadal.aby mu
priniesol cigare amasky, lebo potom si zapálil cigaru alebo si dal doniesť fajku
s tabakom a psíka potľapkal a vyhladkal po chrbte a bruchu a to mal veľmi rád,
na to sa tešil.
zatýmto dedkovým
pávom sme behalipo štyroch po dvore a potom sme
sa vešali na vlčiaka Čaďa,ktorý nás doslova
vláčil za sebou, jeden sa držal okolo krku a
druhý za vrch chrbta a za chvost, ako dedko s
babkou hovorili, mali z toho veľkú zábavu na
dvore a v záhrade.
Ak vás niekto naozaj
miluje, tak je to určite váš pes a nikto iný, on
totiž miluje svojho pána, či paniu takého aký je a výlučne
bezpodmenečnou láskou, akej nie je človek takmer
schopný a mnohí ju nepoznajú od iných nikdy za
života svojho tu na zemi.
foto z mojich potuliek po horách....
moja usmiata Šeltynka.
toto milé
stvoreníčko mi robieva spoločnosť na otulách
občas.
